TRAUMA - pre koho?
..pre koho?
- širokú verejnosť ( sociálne siete, média, odbornú verejnosť)
- v súkromí ( obetí, páchateľa, v každom z nás)
Tragédia, trauma alebo len udalosť (každodenná)
Bez zbytočných rečí a okolkov, bez emócii - smutné a bohužiaľ - veľmi reálne prežívania ,,zdieľané" pre všetkých dotknutých, samozrejme v čase a duchom ,,po vojne každý kapitán".
Na úvod,
jasná a zrozumiteľná ,,osobná" tragédia (príbuzných obetí), vrátane tej druhej strany (príbuzných páchateľa, vinníka). Lebo, vždy sú strany dve. Áno, strany dve, viac ich nie je, a nemá byť. Lebo.
Každodenne sa stretávame s rôznymi udalosťami, ktoré si nezaslúžia takú pozornosť resp. nevenuje sa im pozornosť. Prečo, venovať pozornosť si zaslúži hlavne tá, alebo oná či inak.
Takže, rovno k veci - udalosti tragickej, tej ktorá sa odohrala v meste hlavnom, v čase z rána dňa práci pokojnejšieho. Práci áno, zábavy už nie. Zrejme, to tak malo byť a sa stalo, malo sa aj stať. (ospravedlňujem sa vopred)
Také - typické a nič nové na Slovensku!
Kto vlastne traumatizuje a koho na Slovensku, je otázne.
Odpoveď si musí, už nájsť každý sám. Avšak, zasahovať do prežívania ,,dotknutých" bezprostredne tragickou udalosťou, so strany iných (nedotknutých) je veľmi scestne a bohužiaľ až choré riešenie, s odôvodnením ich akútnej potreby. Len na základe klamlivého presvedčenia, moderne vnímaného na Slovensku. Sorry, až priveľmi slniečkárskeho, bohužiaľ a vôbec neprinášajúceho ,,teplo".
Transformácia vedomia - už je potrebná - áno či nie?
Všetci dotknutí či nedotknutí, k zamysleniu už je čas, prestať sa venovať osobnému prospechu, na úkor toho, čo už je potrebné. Inak, už široká verejnosť - oproti tej súkromnej, mala, by začať preukazovať potrebu - inak. Správnejšie a menej traumatizujúcou, či adresnejšou formou, hlavne s ohľadom na dotknutých a bez - verejných ,,svojich" dočasných zásluh.
Bez emócii a ega - vlastného!
Život - prináša, berie a pokračuje. Vždy ďalej!
(admin)
pozn.: ..súcitiť hanba nie je, priživovať sa je hriech!