Zodpovednosť za škodu zamestnávateľa
Zodpovednosť za škodu zamestnávateľa
(Súvislosti pri zodpovednosti za škodu na strane zamestnávateľa)
2.časť
Pri tejto zodpovednosti, ktorá je objektívnou zodpovednosťou sa nevyžaduje zavinenie, ale k vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady
- protiprávny úkon alebo škodná udalosť,
- škoda, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s týmto plnením,
- príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnosťou alebo škodnou udalosťou.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu sa člení na úpravu všeobecnej zodpovednosti v § 192 Zákonníka práce a úpravu osobitnej zodpovednosti, ktorá je obsiahnutá v § 193 až 208 Zákonníka práce.
V rámci všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľ zodpovedá spravidla za všetky škody, ktoré boli spôsobené zamestnancovi protiprávnym konaním, ak sa preukáže porušenie právnych povinností či úmyselné konanie proti dobrým mravom a či zo strany osôb, ktoré plnili pracovné úlohy a konali v jeho mene.
Pri osobitnej zodpovednosti zamestnávateľ bude zodpovedať za škodu najmä v prípadoch, ak zamestnávateľ nesplní povinnosti a spôsobená škoda vznikne:
- na odložených veciach,(§ 151 ods. 3)
- pri odvracaní škody,
- pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
,,Pri pracovnom úraze ide o akékoľvek poškodenie zdravia ( i psychického) alebo smrť, ktoré sú spôsobené zamestnancovi nazávisle od jeho vôle, pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo a v priamej súvislosti s ním.[1]
,,Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť“.[2]
V existujúcom pracovnoprávnom vzťahu, porušením práv a povinnosti medzi účastníkmi, často krát dochádza ku vzniku nového právneho vzťahu, pri ktorom na jednej strane vznikne povinnosť porušiteľa urobiť nápravu a právo na druhej strane účastníka požadovať túto nápravu. Zodpovednosť za škodu plní viacero funkcií, pričom v pracovnom práve pôjde najmä o preventívnu, reparačnú a satisfakčnú funkciu. Napriek tomu, že jadro právnej úpravy zodpovednosti za škodu je v reparácii, veľký dôraz sa kladie pri úprave prevenčnej povinnosti, cieľom ktorej je predchádzanie škodám, tým, že v zákonníku práce, ale aj iných predpisoch (najmä ,,BOZP“) sú uložené povinnosti obidvom stranám pracovnoprávneho vzťahu.
Právna teória hovorí o rôznych formách a druhoch zodpovednosti, pričom pre účely pracovného práva pôjde o zodpovednosť najmä vo forme disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu, zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.
Pokiaľ berieme do úvahy, že disciplinárna zodpovednosť má výlučne osobný charakter a je založená na zavinenom porušení povinností zo strany zamestnanca, pri zodpovednosti za škodu pôjde o porušenie povinností aj zo strany zamestnávateľa.
(pokračovanie nabudúce)
[1] KURIL, J., a kol.: Pracovné právo. s.136.
[2] THURZOVÁ, M.: Zákonník práce- stručný komentár. 9. vydanie, s. 164.